reklama

Mentálne pašalíky nových politikov

Ako vyriešiť problém s investične poddimenzovaným štátom? Nechať niektoré štátne podniky, aby robili reálny biznis a nespoliehali sa na to, že ich štát bude zachraňovať. Nie každému sa však táto myšlienka páči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Minulý pondelok, 16.9.2019 bolo zverejnené v Denníku N interview so mnou ako s tieňovým ministrom financií Hnutia Sme rodina. V tomto interview som prezentoval medzi ekonómami všeobecne akceptovaný názor, že „máme problém s investične poddimenzovaným štátom“, pričom sme ako hnutie Sme rodina ponúkli riešenie tohto stavu – ktorý podľa nášho názoru a tiež podľa názoru odbornej verejnosti predstavuje kľúčový problém Slovenskej republiky – v podobe vyňatia „niektorých štátnych podniky z rozpočtu verejnej správy, aby mohli robiť biznis na vlastné riziko.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Firmy by síce zostali štátne, ale vzťah medzi nimi a štátom by sa riadil súkromnoprávnymi rizikovými parametrami. Už by sa nemohli spoliehať na to, že sú štátne a štát ich vždy zachráni. Za zlé podnikateľské opatrenia, ktoré majú politický alebo iný význam, lebo sú pod vplyvom rôznych oligarchov, by museli prijať zodpovednosť.

Keďže ide o koncepčne nové riešenie, ktoré na slovenskej politickej scéne nepresadzuje žiadny politický subjekt – napriek tomu, že vo vyspelých krajinách Európskej únie ide o štandardný prvok – požiadala pani redaktorka Onuferová o vyjadrenie postoja k tomuto nášmu návrhu Miroslava Beblavého z koalície Progresívne Slovensko/Spolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Musím sa priznať, že ma odpoveď pána, ktorý ašpiruje na pozíciu ministra financií Slovenskej republiky, pomerne zaskočila. Pozícia ministra financií je totiž výsostne odborná pozícia, o ktorú sa uchádzajú – alebo by sa aspoň mali uchádzať odborníci, ktorí disponujú potrebnými odbornými vedomosťami na manažovanie takto zložitého rezortu.

Miroslav Beblavý vo svojej odpovedi na otázku pani redaktorky Onuferovej 19.9.2019 povedal, že „pravidlá toho, čo je vo verejných financiách, určuje Eurostat a veľmi jasne hovoria, že pokiaľ podnik je vlastnený a ovládaný štátom, tak je v okruhu verejných financií. Pokiaľ pán Kollár neplánuje prevziať aj vládu nad celou EÚ, neviem, ako to chce zmeniť. Zároveň to má svoj dobrý dôvod. Keď to tak v minulosti nebolo, práve cez štátne podniky sa štáty zadlžovali a niekedy aj skrachovali. To je skúsenosť z Latinskej Ameriky, južnej a východnej Európy. Ak má niekto víziu štátnych podnikov ako pašalíka, kde si bude môcť robiť svoje biznisy mimo kontroly štátu, ja by som s tým nesúhlasil bez ohľadu na to, v akej pozícii by som bol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keďže pán Beblavý dlhodobo verejne vyzýva na odbornú diskusiu a nie na politikárčenie, dovolím si na tomto mieste zaujať čisto odborný postoj k jeho vyjadreniam.

  • Článok 1.34 nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (ďalej len metodika ESA 2010) v horeuvedenej súvislosti veľmi jasne hovorí, že sektorové účty sa vytvárajú zaraďovaním jednotiek do sektorov, čo umožňuje vykazovať transakcie a bilančné položky účtov podľa sektorov. Vykazovanie podľa sektorov odhaľuje na účely hospodárskej a fiškálnej politiky mnohé kľúčové miery.

Hlavnými sektormi sú domácnosti, verejná správa, korporácie (finančné a nefinančné), neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (NZISD) a zahraničie. V tejto súvislosti ďalej ten istý článok nariadenia konštatuje, že rozlíšenie medzi trhovou a netrhovou činnosťou je dôležité.

Takže subjekt kontrolovaný verejnou správou, ktorý je preukázateľne trhovou korporáciou, sa zaraďuje do sektora korporácií, a teda jednoznačne mimo sektora verejnej správy. Úroveň deficitu a dlhu takejto korporácie nebude preto súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • V zmysle metodiky ESA 2010 sa verejný sektor sa skladá zo všetkých inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú rezidentmi v danom hospodárstve a ktoré sú kontrolované vládou.

Metodika ďalej stanovuje kritériá, ktoré sa používajú na rozlíšenie medzi verejným a súkromným sektorom a v rámci verejného sektora medzi sektorom verejnej správy a sektorom verejných korporácií. Metodika ďalej tiež stanovuje kritériá pre kontrolu ako „schopnosť vlády určovať všeobecnú politiku alebo program inštitucionálnej jednotky“. Metodika nakoniec v tejto súvislosti určuje kritériá pre rozlišovanie medzi trhovou a netrhovou činnosťou korporácií.

Neznalosť horeuvedeného pravidla odborníkom, ktorý ašpiruje na funkciu ministra financií Slovenskej republiky, je pre mňa zarážajúca. Ešte zarážajúcejší je fakt, že ide o dlhoročného poslanca Národnej Rady Slovenskej Republiky a bývalého člena exekutívy.

Horeuvedené rozlišovanie – a vykazovanie dlhu jednotlivých verejných korporácií - je totiž fixnou prílohou každého návrhu zákona o štátnom rozpočte.

V zmysle Metodiky ESA 2010 teda dlhy týchto spoločností nie súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy. Ide pritom o veľké verejné korporácie ako napr. Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Slovenská pošta, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Vodohospodárska výstavba, š.p., Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. či Lesy Slovenskej republiky, š.p.

Z uvedeného žiaľ vyplýva, že poslanec Beblavý neovláda elementárne parametre metodiky ESA 2010, ktorá tvorí spolu s vykonávacími predpismi základný dokument ktorým sa spravuje finančné riadenie štátu. Takéto odborné zlyhanie neospravedlňuje ani fakt, že pri oboch dokumentoch ide o mimoriadne rozsiahle a komplikované publikácie.

Jeho odpoveď vo mne vyvoláva dojem, že napriek tomu, že bol mnoho rokov po sebe pri schvaľovaní návrhov zákonov o štátnom rozpočte, si tieto návrhy zákonov ani len neprečítal.

Na záver mi tiež nedá nepostrehnúť podtext odpovede pána Beblavého. Napriek svojej zjavnej nekompetentnosti zvolil arogantný a útočný tón, ktorého jasným cieľom bolo zosmiešniť návrh politického konkurenta. Ak by som chcel byť uštipačný – čo nechcem – musel by som vyjadrenie pána poslanca o pašalíku interpretovať ako snahu jeho strany o udržanie politického vplyvu a kontroly nad štátnymi podnikmi za každú cenu a to aj napriek fatálnym dôsledkom, ktoré takéto nekompetentné spravovanie štátnych podnikov pre tieto korporácie má.

Pán poslanec sa rád vydáva za nového politika. V mojom ponímaní by to malo znamenať záujem o skutočnú zmenu v tomto štáte a nie len marketingový slogan, ktorý má priniesť voličské hlasy. K tomu však patrí aj vzájomná úcta a rešpekt k názorom ostatných a od toho odvodená vecná diskusia o kladoch či záporoch navrhovaného riešenia.

Ak si pán poslanec Beblavý namiesto toho želá diskusiu, v ktorej sa budeme navzájom zosmiešňovať, sme schopní sa tomu prispôsobiť, a nevylučujem, že to môže byť chvíľu vtipné. Ja sa však skôr prikláňam k odbornej a vecnej diskusii, ktorá jasne pomenuje správne odborné riešenia prospešné všetkým obyvateľom Slovenskej republiky.

Štefan Holý

Štefan Holý

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Podpredseda Vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie.V minulosti som pôsobil ako advokát a podnikateľ.Celoživotne sa venujem financiám a rád rozmýšľam o tom, ako robiť veci lepšie a prospešnejšie pre všetkých. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu