Sulík - nová verzia Jána Ľuptáka?

Autor: Štefan Holý | 24.2.2020 o 13:08 | (upravené 24.2.2020 o 14:03) Karma článku: 10,09 | Prečítané:  35488x

Richard Sulík je populista a jeho sociálny kvocient je nula. Vyzerá to tak, že silná pro-sociálna téma nájomného bývania si našla silného neprajníka, ktorý bojuje za stranu developerov. Richarda Sulíka.

Začalo sa to jeho boľačkou o teplých čerstvých rožkoch cez sviatky, pokračovalo excelovským blúznením na témy, ktoré sa týkajú životov reálnych ľudí, a teraz sme sa dopracovali k postoju alá sociálny netvor pri nájomnom bývaní.

Richard Sulík úplne bez hanby a na plné ústa tvrdí, že štát nemá riešiť nájomné bývanie. Namiesto odbornej debaty, na ktorú mu chýbajú vedomosti a odbornosť, využíva slovník developerov, ktorí nechcú stavať nájomné byty a chcú iba predávať.

Na moje prekvapenie Richard Sulík vyhlasuje, že nám Brusel nedovolí vyčleniť z okruhu verejných financií niektoré štátne podniky – okrem iného ani „Štátny fond rozvoja bývania“. Avšak nevie povedať prečo. Nepovie žiadny odborný argument, lebo žiadny nemá. A už vôbec nedokáže definovať príslušné paragrafy metodiky ESA 2010, lebo o nej nemá ani šajnu.

Je len evidentné, že bojuje proti téme štátne nájomné byty. Z našej diskusie bolo žiaľ evidentné, že odbornosť a vedomosti Richarda Sulíka sú na úrovni legendárneho predsedu Združenia robotníkov Slovenska Jána Ľuptáka. Nič iné sme ani od predavača kopírok nečakali.

Aby svoje slabošstvo dokonal a vyhol sa tak totálnej potupe, na internet si následne zavesí zostrihané video z našej diskusie, pričom cielene odignoruje alebo úplne vyhodí moje argumenty. A potom napína svaly, že ako mi strašne naložil. A „svedkovia Sulíkoví“ klikajú a tlieskajú. To musí byť tá odbornosť.

Kým SME Rodina spolupracuje s ľuďmi patriacimi k európskej špičke, ktorí aktívne riadia či v minulosti dlhé roky riadili rakúsky systém výstavby dopravnej a bytovej infraštruktúry (ako napríklad Ulrich Puz, Alois Schedl a podobne) podporený skúseným lokálnym teamom, Richard Sulík sa opiera o vedomosti rôznych teoretikov a referentov, ktorí za sebou nemajú žiadne reálne a hmatateľné výsledky.

Čo však Richard Sulík a spol. dokážu - to je donekonečna sa vracať k odvodovému koliesku, ktoré ešte ani len s tou svojou stredoškolskou ekonomikou nevedel vypočítať. Toto považujeme za rozmýšľanie bez akejkoľvek vízie.

 

Ďalší pokus o vysvetlenie

Ja tvrdím, že máme problém s „investične poddimenzovaným štátom“, pričom sme ponúkli riešenie tohto stavu – ktorý podľa nášho názoru a tiež podľa názoru odbornej verejnosti predstavuje kľúčový problém Slovenskej republiky – v podobe vyňatia „niektorých štátnych podniky z rozpočtu verejnej správy, aby mohli robiť biznis na vlastné riziko.“ To že je to možné aj v slovenských podmienkach potvrdzuje aj Ministerstvo dopravy či Národná diaľničná spoločnosť v článku Jána Kováča publikovanom 23. januára 2020 v Denníku N.

Program výstavby štátnych nájomných bytov hnutia SME Rodina je postavený na finančnom modeli, ktorý počíta s vyčlenením Štátneho Fondu Rozvoja Bývania z okruhu verejných financií v súlade s metodikou ESA 2010. Týmto dôjde k premene štátneho fondu na verejnú korporáciu v súlade s čl. 1.34 metodiky.

V zmysle Metodiky ESA 2010 teda dlhy týchto spoločností nie súčasťou deficitu a dlhu verejnej správy. Aj v slovenských podmienkach pritom poznáme množstvo príkladov, kde Eurostat klasifikuje štátne firmy ako verejné korporácie. Jedná sa pritom o veľké verejné korporácie ako napr. Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Vodohospodárska výstavba, š.p., Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. či Lesy Slovenskej republiky, š.p. Tieto podniky sú vymenované v prílohe č.3 k zákonu o štátnom rozpočte a všetky bez problémov prešli takzvaným trhovým testom Eurostatu.

Niektoré štátne podniky jednoducho musíme nechať, aby robili reálny biznis v prospech obyvateľov tejto krajiny – doprava, infraštruktúra či bývanie - a nespoliehali sa na to, že ich štát bude zachraňovať. Nie každému sa však táto myšlienka páči. Navrhujeme, aby firmy zostali štátne, ale vzťah medzi nimi a štátom by sa riadil súkromnoprávnymi rizikovými parametrami, podobne ako je tomu pri tzv. PPP-projektoch. Manažmenty týchto firiem by sa už nemohli spoliehať na to, že sú štátne a štát ich vždy zachráni.

Okrem toho si je potrebné uvedomiť, že vpustením cudzích zdrojov do okruhov týchto spoločností dôjde k zásadnému sprísneniu kontrolných mechanizmov a prakticky k eliminácii akejkoľvek korupcie v týchto firmách. Banky, ktoré týmto firmám svoje peniaze požičajú si totiž budú silno strážiť návratnosť svojich investícií a akékoľvek potencionálne zlé manažérske rozhodnutia budú v zárodku eliminovať. Veritelia totiž v zmluvách budú trvať na medzinárodne štandardných kontrolných mechanizmoch, čím dôjde k dôslednému odpolitizovaniu týchto podnikov a faktickému zavedeniu hmotnej zodpovednosti manažmentu. Tak ako manažéri Penty by si nikdy nedovolili okradnúť Haščáka, od ktorého prostriedkov sú závislí, ani manažéri štátnych podnikov si nikdy nedovolia okradnúť financujúcu banku, od ktorej budú závislí.

V mojom ponímaní by tento mechanizmus mal priniesť skutočnú zmenu v tomto štáte a nie len marketingový slogan, ktorý má priniesť voličské hlasy. Uvedomujeme si, že náš návrh predstavuje koncepčne nové riešenie, ktoré na slovenskej politickej scéne nepresadzuje žiadny politický subjekt – a to napriek tomu, že vo vyspelých krajinách Európskej únie ide o štandardný prvok.

 

Užitočný balónik Riško

Richard Sulík sa však v posledných dňoch ukazuje zase raz ako ekonomický diletant a účtovný analfabet. Napriek svojej zjavnej nekompetentnosti zvolil arogantný a útočný tón, ktorého jasným cieľom je zosmiešniť návrh politického konkurenta. Opakujem len to, čo o ňom povedalo už mnoho odborníkov. Úspešne zavŕšil svoj prerod na populistického politika, ktorý nemá problém povedať čokoľvek, dokonca ani len bojovať proti ľudom a podporovať developerov.

Sulík totiž verklíkuje, že štát nám je vlastne nanič a všetko je potrebné sprivatizovať a dať zdroje súkromným developerom, ktorí by nám na oplátku ako spoločnosti dali nájomné byty.

Čo to je, ak nie snaha Richarda Sulíka bojovať za silné postavenie developerov? Tých developerov, ktorí dnes ryžujú na Slovensku na úkor bežných ľudí, ktorým už pomaly nezostáva na chleba a žijú svoje krásne časy. Prečo by mali len tak zrazu stavať nájomné byty, ak môžu ryžovať na predaji a ľuďom bez inej možnosti neostáva nič iné, len tie byty kupovať a zadlžiť sa na celý život?

Mikrozmeny v účtovných predpisoch tak, ako to Sulík navrhuje vo svojom programe, túto krajinu nikam neposunú. Sulík žiaľ na nič viac ako na účtovné mikrozmeny nemá ani mentálnu kapacitu a už vôbec nie tím ľudí. Tak jednoduchšie a príjemnejšie je bojovať za developerov.

V tomto kontexte Sulíkom načrtnutý model financovania ukazuje absolútnu neschopnosť aplikovať medzinárodný štandard a až príliš pripomína Ficove nápady, kde chcel siahnuť na zdroje našetrené v dôchodcovských správcovských spoločnostiach.

Tento spôsob okrádania ľudí prostredníctvom developerov striktne odmietame a vôbec nám nevadí, že dôjde k poklesu cien bytov na trhu a následne k bankrotu niektorých developerských spoločností. S tým počítame!

Už som to raz povedal a hovorím to znova - kým náš tím ľudí participoval na najväčších stavebných projektoch v strednej Európe či už vo forme projekcie, inžinieringu až po realizáciu stavieb (len ja osobne som odovzdal v minulom roku do užívania stavby za vyše dvesto miliónov), pán Sulík predával kopírky. Tento rozdiel je v našich prístupoch a reálnosti našich zámerov zrejmý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Zavreté divadlá, koncerty, galérie. Ako prežijú umelci

Kultúra sa zastavila, umelci vymýšľajú náhradu.


Už ste čítali?